Zvieratá

niečo o westerne...

Prostriedky
Ak chceme s koňom pracovať, musíme sa s ním najprv naučiť komunikovať. Pod pojmom komunikácia chápeme výmenu informácií, schopnosť dorozumievať sa.

Kôň je síce veľmi plaché, ale inteligentné zviera a tak ho ľahko naučíme bez nejakých tvrdých metód (mimochodom kone ich veľmi radi vracajú) reagovať na nami udelené pomôcky. Sú síce situácie, kedy treba pritvrdiť, ale musíte veľmi dôkladne odhadnúť mieru trestu. Kôň sa vás nesmie báť, musí vás dobrovoľne rešpektovať.

Prácu s koňom rozdeľujeme na prácu zo zeme a prácu zo sedla. V tomto slede je aj zároveň dobré začať pracovať. Pomôcky, ktoré používame či už zo sedla, alebo zo zeme, sa delia na:

Hlas: kôň veľmi citlivo rozoznáva a reaguje na širokú škálu zvukov. Vysoko posadený hlas ho vie vyburcovať k akcii a naopak nízko posadený hlas koňa upokojí. Medzi hlasové pomôcky patria či už slová, alebo rôzne zvuky ako mľaskanie, pískanie a pod. Dôležité je, aby ste na určitú pomôcku používali stále rovnaký hlasový podnet.

Holene: sú najvýznamnejšou pomôckou pri práci v sedle. Kôň reaguje na tlak, ktorý vyvinieme holeňou a uhýba pred ním.

Udidlo a oťaže: rovnako ako v prípade holení, kôň ustupuje pred tlakom, alebo sa poddáva ťahu.

Sed: využíva sa hmotnosť jazdca. Pri správnom použití zosilňujú efekt ostatných pomôcok (ťažisko, váha v strmeňoch a pod.), dajú sa však použiť aj samostatne.

Pohyb: sú to rôzne pohyby tela hlavne pri práci zo zeme.

Čo znamená uvoľnený kôň? Keď sa na neho pozriete, odpočíva, stojí s hlavou zvesenou k zemi, uvoľneným svalstvom na chrbte. Ďalej,  jedna noha je odľahčená a mierne pokrčená. Toto je prirodzene uvoľnený kôň. Kôň, ktorého niečo vyvedie z miery vyzerá presne naopak. Hlavu má vysoko hore, nozdry roztiahnuté, vyvalené oči, uši v vpredu, celý je strnulý. Westernové jazdenie je založené na uvoľnenosti a splynutí pohybu jazdca a koňa. Uvoľnený westernový kôň nosí hlavu zvesenú vo všetkých chodoch s ľahko ohnutým krkom a správne a bez zaváhania reaguje na pomôcky. Uvoľnenosť platí aj pre jazdca. Uvoľnený jazdec splýva s pohybom koňa, má správny sed, pružný chrbát, sedí rovno, s oťažami pracuje nezávisle od svojho sedu a pohybu koňa.

Veľmi dobrým prostriedkom na komunikáciu je ohlávka. Prostredníctvom nej vyvíjate tlak na citlivé miesta na hlave koňa. Sú to najmä nos a zátylok. Takto dokážete ovládať koňa pri jeho vodení, ale aj na lonži, a ak si už spolu dobre rozumiete, tak aj zo sedla.

Vodenie
Základná vec, ktorú musí vedieť každý kôň, je vodiť sa na ohlávke a stáť na voľnom vodítku. Je to vec, ktorú potrebujete vedieť už len k bežnému fungovaniu.

Ohlávka musí byť dostatočne pevná. Poznáme veľmi veľa typov ohlávok, každému vyhovuje niečo iné. Dbajte pri výbere na to, aby bola pre koňa bezpečná a pohodlná, a vy aby ste ju vedeli šikovne rozopnúť. Kôň ju musí rešpektovať.

Vodenie je jedna z tých základných vecí, ktoré sa môže žriebä učiť už od malička. Čím skôr začnete, tým to bude jednoduchšie pre vás aj pre koňa. Pokojne môžete začať v prvých dňoch života, keď sa žriebä cíti v bezpečí pri mame. Začnite tým, že vždy, keď ich vyvádzate von na pastvu, nasadíte ohlávku mame a potom žriebätku. V stajni mu ju z bezpečnostných dôvodov nikdy nenechávajte. Žriebä si takto bez problémov zvykne a nebude sa jej brániť.

Už asi piaty deň po narodení môžete žriebä začať učiť vodiť na vodítku. Využite to, že nasleduje svoju mamu. Zo začiatku choďte odviesť kone radšej dvaja, jeden mamu a druhý žriebä. Keď sa pohnete s kobylou, snažte sa, aby žriebä za ňou hneď nevybehlo, ale koncentrovalo sa na človeka, ktorý ho vedie. Nezdržujte ho však príliš, pretože ho budete stresovať, mamu totiž veľmi potrebuje. Dajte mu najavo, že za ňou idete, ale nie vedľa nej, pri hlave, ale skoro pri zadku, neskôr až za ňou, a postupne pár metrov od nej. Bez mamy ho určite nenechávajte. Žriebä nesmie mať dojem, že ho od nej chcete oddeliť. Pri zadržaní sa žriebä bude spínať, cúvať, keďže je naňho takto tlačíte, bude sa brániť. Akonáhle pocítite odpor, vodítko povoľte, žriebä upokojte a skúste znova ísť "vlastným smerom". Takto to chvíľku opakujte, vyhnite sa násiliu a žriebä o chvíľku pochopí, čo od neho chcete. Vyvarujte sa prudkým pohybom a tvrdšiemu zaobchádzaniu. Ak tieto veci žriebä nenaučíte, neskôr to bude omnoho ťažšie. Takto s zároveň ním máte kontakt a žriebä si na vás zvyká, postupne sa učí nové veci, takže keď príde na samotný tréning, je už pripravené prijímať nové veci.

Kôň už vie, čo je ohlávka a vodítko. Najprv ho začneme vodiť po pravej ruke. Je to niečo ako univerzálny konský jazyk, z tejto strany sa vedia vodiť všetky kone. Kôň ide vedľa vás tak, že svoju hlavu má na úrovni vašich ramien. Môžete tak bez problémov sledovať reakcie koňa na podnety okolo vás. Jednoducho ho máte pod kontrolou. Keby bol príliš pred vami, môže na vás akosi pozabudnúť (napríklad keď sa zľakne) a ujsť. Za vami je to podobné, len vás pri tom úteku môže prevalcovať.

Ak vás kôň predbieha, zatiahnite vodítkom a vráťte ho späť. Pridajte aj hlasovú pomôcku. Rovnako zastavíte. Pred tým ako sa pohnete, zostaňte chvíľu stáť na mieste. Ak kôň zastavuje až po niekoľkých krokoch, pomôžte si po nesprávnom zastavení vždy aj zacúvaním. Keď sa kôň skoncentruje, dajte sa znova do pohybu. Ak vás kôň prebieha, znova to zopakujte.

Kôň vás musí jednoducho nasledovať. Pokiaľ sa na vás koncentruje, bez problémov sa pohne za vami, zastaví, odbočí bez toho, aby ste mu museli niečo veľmi výrazne naznačovať, alebo hovoriť. To je cieľ, ku ktorému sa chceme dostať. Aj počas takéhoto tréningu sa medzi vami vytvára vzťah. Ak vás kôň rešpektuje, môžete ho začať vodiť dva kroky za sebou. A znova. Keď zastavíte, kôň musí ostať stáť dva kroky za vami. Nesmie zastaviť vedľa vás, ani pred vami, nesmie sa vás pokúšať predbiehať. Ak nastane problém, vráťte sa k zatiahnutiu za vodítko a k pôvodnému postupu.

Ďalšou úlohou je státie na mieste. A to ak je kôň o niečo uviazaný, ale aj bez uviazania. Skôr ako začnete trénovať, kôň si naplno musí uvedomovať pôsobenie ohlávky a to aj v súvislosti s vodítkom a ťahom, ktoré na ohlávku vodítko vyvíja (prenáša sa na tlak, ktorý vyvíja ohlávka na hlavu koňa). Aby ste predišli zbytočným stresom, naučte koňa stáť pokojne pri vás. Pre koňa je to síce úloha zložitá, ale realizovateľná. Na učenie je ideálny uzavretý priestor, kde budete mať pokoj. Koňa nechajte stáť so spusteným vodítkom. Toto je pre neho znamenie, že má ostať na mieste. Kôň sa určite začne rozhliadať po okolí. Ak sa pohne, stúpi na vodítko, čím zabráni ďalšiemu pohybu (tlak na ohlávku). Kone na toto pripravte, pretože sa môžu zľaknúť. Pomôže vám to pri výučbe a zároveň koňom ukazuje, že nie vždy treba panikáriť. Každý kôň sa stretne s vodítkom pod nohami, zamotaný v niečom a podobne. Ak vie, čo sa deje, nebude panikáriť a jeho "vyslobodenie" z daného stavu bude jednoduchšie. Kôň vie stáť pri vás na mieste, vie, čo znamená spustené vodítko, tak k tomu ešte pridajte hlasové pomôcky. Dajte mu povel a pomaly sa od neho vzďaľujte. Najprv len na pár krokov a postupne ďalej. Ak sa kôň pohne a vodítko mu nezabráni v úniku, dajte mu jasne najavo, že spravil zle (netrestajte!) a zacúvajte ho na miesto.

Keď sa koňa rozhodnete priviazať, zvoľte taký predmet, ktorý sa neodtrhne a koňa nezraní. Používajte uzol, ktorý keď potiahne kôň zo svojej pozície sa nerozviaže, ale vy ho rozviažete jedným zatiahnutým za opačný koniec.

• Koniec vodítka otočte okolo stĺpiku a prekryte ho, pri čom voľný koniec je hore.
• Zdola pretiahnite slučku tak, aby ste ju držali ľavou rukou.
• Ľavou rukou si pripravte stredne veľkú slučku na vodítku a pravou rukou uchopte voľný koniec.
• Vytvorenou slučkou pretiahnite voľný koniec vodítka a vytvorte novú slučku.
• Rovnakým postupom vytvoríte ďalšie slučky.
• Posledná slučka je voľná, neuzatvára sa. Na rozviazanie stačí potiahnuť za voľný koniec.

Práca zo zeme
Ako malé dieťa sa najprv učíte sedieť, plaziť, chodiť, rozprávať, jednotlivé písmenká ... všetko má svoju postupnosť. Presne tak je to aj u koní. Najprv sa začína prácou zo zeme, až potom pod sedlom. Dávate koňovi priestor na to, aby si na vás zvykol, spoznal vás a začal vás akceptovať. Pokiaľ nevie kto ste a vy sa vyhupnete rovno do sedla, bude vo vás vidieť predátora a bude sa cítiť ohrozený (samozrejme nehovoríme o starých dobrých školských koňoch). Takže začneme tým, že si s koňom vybudujeme vzťah.  A zároveň vybudujeme aj základy práce zo zeme. Spoznávať sa môžete pri čistení, hladkaní a maznaní, kôň tak prichádza na to, že mu neublížite a cíti sa s vami príjemne. Priamo pod prácu (ale aj hru ak to viete spestriť) už môžeme zaradiť lonžovanie a vyžadovanie iného pohybu (napr. cúvanie, obraty a pod.). Využívame najmä hlasové a pohybové pomôcky. Toto je základom pre akúkoľvek inú prácu s koňom. Takto sa dá s koňom pracovať už od útleho veku a jeho obsadnutie a práca zo sedla je potom oveľa jednoduchšia. V prípade žriebät, alebo mladých koní je lepšie hrať sa a pracovať v kruhovej ohrade. Samozrejme,  prihliadajte na vek a podľa toho od malého koníka aj vyžadujte. Nemôžete chcieť od ročného žriebäťa, ktoré ešte nevie poriadne podávať nohy a uhnúť pred tlakom, aby sa lonžovalo.

Prečo práve kruhová ohrada a ako by mala vyzerať. Ideálny priemer je 16 - 20 metrov. Ak máte menší kruh je riziko, že kôň sa nenaučí správne cválať. Na tento chod potrebuje dostatok priestoru a v menšej ohrade by mu nemusel byť cval príjemný. Ak je však naopak väčšia, strácate priamy kontakt s koňom. Povrch by mal byť rovný, mäkší, bez mlák a blata.

Podstatné je, že v tejto ohrade máte dostatok súkromia na to, aby ste si s koňom vytvorili určitý kontakt a vzťah. Ste tam len vy dvaja a okolo nie sú žiadne vplyvy, ktoré by mohli odvádzať pozornosť koňa.

Chceme, aby kôň pracoval uvoľnene vo všetkých chodoch a reagoval na naše pomôcky. Dbajte na to, aby ste koňa lonžovali vždy rovnako na obe strany, aby sa rovnomerne vypracovávalo jeho svalstvo. Inak podporíte prirodzenú krivosť koňa, ktorej dôsledkom je že motorická sila zadku nepôsobí priamo na stred predných nôh, ale zväčša šikmo sprava doľava. To, či je kôň "pravák" alebo "ľavák", zistíte už v začiatkoch práce. S tou stranou, na ktorú sa kôň "kriví" sa ľahšie pracuje. Toto sa dá zrovnať až pri práci zo sedla.

S výcvikom začínajte pomaly. Záleží od veku koňa (hlavne psychickej pripravenosti) a aj jeho schopností. Začnite jeden až trikrát do týždňa zhruba po dvadsiatich minútach. Snažte sa najmä pri žriebätách, aby bol výcvik hrou a nie drezúrou a utrpením. Naučte ho vždy len jeden úkon, alebo cvik, neklaďte naň príliš vysoké nároky. Veľmi ľahko mu prácu sprotivíte a toto sa len veľmi ťažko napráva.

Na začiatok sa len pohrajte, ponaháňajte (len ho veľmi nerozbláznite), koník si obzrie pri tom ohradu. Dajte ho na lonž. Držíme ju v ruke v smere pohybu koňa. Naznačte mu smer, ktorým má ísť a požeňte ho druhou rukou za jeho zadkom. Môžete použiť koniec lonžky, lano, prípadne aj bič, ale opatrne s ním! Lonž je stále voľná, napneme ju len keď chceme, aby kôň dal hlavu dnu, alebo zmenil smer. Na začiatku aktívne používajte pohybové pomôcky, dajte mu telom jasne najavo, že má ísť dopredu, neskôr zrýchliť alebo zastaviť. Ak ho neviete dostať zo stredu kruhu, naznačujte mu pohyb ako bolo povedané, a začnite s ním opisovať malý krúžok, postupne ho zväčšujte. S pohybovými pomôckami použite aj hlasové pomôcky. Keď už kôň po kruhu kráča, opatrne sa od neho oddeľte, ale naďalej ho pobádajte pohybovými aj hlasovými pomôckami. Cieľom je nakoniec ostať stáť uprostred ohrady, kým kôň na základe hlasových a pohybových pomôcok pracuje na jej okraji. Keď kôň pochopí čo od neho chcete, dajte mu to jasne najavo, skúste to zopakovať, ale nevyžadujte toho naraz priveľa, aby sa mu to neznechutilo. V prípade kruhov na začiatku nerobte viac ako jeden dva kruhy a neskôr viac ako 4 - 6 kruhov v rovnakom tempe, pretože je to príliš stereotypné. Striedajte chody, smer, vymyslite si nejakú hru, postavte kavalety, čokoľvek, čo z práce spraví čosi zaujímavé. Ak idete napr. cez kavalety a potom necháte koňa bez prekážok a nových povelov prejsť viac ako 4 kolečká, môže to považovať aj za oddych. Záleží vždy od konkrétneho koňa. Dbajte na to, aby za najväčšiu odmenu a najlepší oddych považoval vás a vašu blízku prítomnosť.

Ak sa váš kôň správne koncentruje a pozorne vás sleduje, vnútorné ucho je nasmerované k vám. Ak chcete, aby šiel dopredu, stojte uprostred kruhu bližšie k zadku a pozerajte sa smerom, ktorým chcete, aby šiel. Použite aj hlasovú pomôcku. Ak chcete zastaviť, úkrokom sa presuňte smerom k jeho hlave. Lonž premiestnite do ruky, ktorou ste poháňali a voľnú ruku predpažte. Aj teraz využívajte hlasové pomôcky. Dôležitý je tón hlasu. Hlboký hlas používajte na spomalenie alebo zastavenie. Vysoký hlas na pobádanie, zvýšenie rešpektu. Máloktorý kôň dokáže pomôcky pochopiť na prvýkrát vaše pomôcky. Skôr reaguje na pomôcky telom a až potom na pomôcky hlasové. Keď chcete koňa zastaviť a nereaguje, otočte sa k nemu chrbtom a pozerajte do zeme. To je pre neho jasný signál. Počkajte, kým k vám kôň nepríde. Ak ostane stáť na kruhu a váha, dajte mu pomalým a jemným zmotávaním lonžky najavo, aby šiel k vám. To, že kôň k vám sám od seba príde, alebo len s malou pomocou, je prejavom toho, že vám verí. Toto spravte aj po ukončení hodiny. Kôň k vám príde a odmeňte ho pochvalou a pohladením. Kôň musí vedieť, že pri vás je mu príjemne.

Pri práci so žriebäťom nepoužívajte rázne donucovacie pomôcky (napr. bič). Berte prácu s ním ako zábavu a hlavne buďte trpezlivý. Pri práci so starším koňom, ktorý už prešiel základným výcvikom, zväčša nájdete okamžitú reakciu na požiadavku. Môžete použiť aj bič, ktorý ale slúži ako vaša predĺžená ruka. Nasmerujte bič na zadok koňa a naznačte mu pohyb. Postupne sa ale túto pomôcku snažte odbúrať. Dôslednosť vyžadujte nie len od koňa ale aj od seba a naučte sa správne využívať hlasové a pohybové pomôcky.

Parkurové skákání je sport, ve kterém se jezdec na koni snaží v co nejkratším čase a s co nejmenším počtem chyb projet trasu s překážkami. Za svůj vznik vděčí nejvíce důstojníkům britské kavalerie, kteří skoky přes různé překážky považovali za vynikající trénink jak jezdce tak i koně. Parkur má úzkou souvislost s drezurou, kůň musí být velice dobře přiježděn a musí důvěřovat jezdci. Na olympijských hrách se poprvé objevuje v roce 1900 v Paříži. Do roku 1945 byl parkur téměř výhradně vojenským sportem a některých závodů se směli účastnit pouze armádní jezdci. Od roku 1974 závodí muži společně se ženami.

Parkúrové skákanie

Parkúr je skúškou jazdcových schopností a spôsobilosti jazdeckých koní. Dráha na kolbiskku pozostáva z rôznych druhov prekážok. Niektoré z nich sú dvojskoky alebo trojskoky a býva tam aj vodná priekopa. Cieľom jazdca je zaskákať čisto a bezchybne celý parkúr v čo najkratšom čase. Na niektorých parkúrových súťažiach sú aj terénne prekážky.

Olympijské hry: Roku 1900 sa skokové súťaže konali ako súčasť olympijských hier v Paríži. Boli to tri súťaže: "skákanie o cenu" na čas v ktorom zvíťazil Haegeman z Belgicka, skok do diaľky, ktorý vyhral jeho krajan van Langendonk a skok do výšky, v ktorom zvíťazil Gardieres z Francúzska, ktorý hladko preskočil 1,84 m. Ďalším podnetom pre tento šport bolo slávnostné otvorenie Medzinárodnej výstavy koní v Olympii v Londýne roku 1907. Bolo to nádherné divadlo, ktoré sa stalo oporou športu v rokoch medzi dvoma svetovými vojnami. Konali sa tu aj prvé súťaže o Pohár národov.

Vývoj pravidiel: Vývoj pravidiel potreboval určitý čas. Spočiatku boli veľmi zložité. V britských a amerických pravidlách sa pokutovalo zhodenie latky, ktorá bola umiestnená na vrchole prekážky. Systém komplikovalo rozlišovanie medzi tým, či bola latka zhodená prednými alebo zadnými nohami. Čas potrebný na prekonanie parkúru sa nepokladal za dôležitý a posudzovanie bolo nepresné. Po 2. svetovej vojne však boli pravidlá sformulované na medzinárodnom základe. Čas sa stal nedeliteľnou súčasťou hodnotenia a prispel aj k napätiu pri súťaži. Zrozumiteľnosť nových pravidiel uľahčila sledovanie súťaže, a tak umožnila aj divákovi väčšiu účasť. Dnešné parkúry, ktoré sú previerkou schopností jazdca i koňa, sa stavajú s veľkou presnosťou a umením. K niektorým základným faktorom, ktoré sa pri budovaní parkúrov berú do úvahy, patria: veľkosť a typ postavených prekážok, počet cvalových skokov v kombináciách prekážok a čas potrebný na prekonanie parkúru.

Do práce
Pri dennom čistení sa srsť koňa zbavuje špiny, rôznych nečistôt a prachu. Hrivu a chvost je treba dôkladne prečesať. Čistenie je zároveň aj dôležitou masážou, ktorá uvoľňuje svaly koňa a podporuje prekrvenie celého tela. Dávajte pri čistení pozor na poranenia, kožné choroby alebo na nezvykle teplé či naliate miesta.
1. Máte všetko potrebné pohromade, aby ste mohli správne vyčistiť vášho koňa? Potrebujete žbilko (najlepšie gumené), ryžák, hrubú kefu, mäkkú kefu a háčik na kopytá. Uviažte koňa pokiaľ možno vonku, aby ste ani vy, ani on nevdychovali prach. Okrem toho sa vykefovaný prach nebude znášať znovu na telo koňa! Najskôr je treba vyškrabať kopytá. Odstráňte najhrubšiu špinu a potom vyškrabte strelkové ryhy. Odstráňte kamienky, ktoré sa v kopyte zasekli a pozrite sa, či z rohoviny netrčí tŕň alebo klinec. Preskúšajte, či podkova stále správne sedí.
2. Teraz prechádzajte žbilkom po krku, bokoch, chrbte a stehnách koňa. Na bruchu musíte byť opatrní. Niektoré kone sú na týchto miestach dosť citliví. Potom je tu vhodné využiť plastikové žbilko. Masírujte kožu krúživými pohybmi. Touto masážou sa srsť postaví a prach a špina sa z nej dajú lepšie vykefovať. žbilko pravidelne vyklepávajte na zem.
3. Potom vykefujte ryžákom obzvlášť tvrdú špinu, kefujte tiež proti srsti. Na hlave, za ušami a na nohách musíte byť obzvlášť opatrní. Nezabudnite koňa vykefovať aj pod hrivou, na bruchu, na prsiach, v ohybe pod sponkami, na lakťoch a slabinách. Musíte však byť opatrní, mnohé kone sú citlivé a nemajú čistenie radi.
4. Na ďalšie čistenie vezmite, pokiaľ stojíte na pravej strane koňa žbilko do ľavej a kefu do pravej ruky (na ľavej strane presne naopak). Začnite hore pri krku. Čistite koňa dlhými ťahmi kefou a nakoniec otrite kefu o žbilko, aby bola zase čistá. Tak postupne vykefujte koňa na celom tele. Srsť musí byť úplne hladká a lesklá.
5. Hrivu kefujte ryžákom alebo plastovým žbilkom. Chvost musíte prečesať po častiach. Pokiaľ sú v chvoste uzlíky, opatrne ich rukou rozpleťte. Teraz je kôň kompletne vyčistený a môžete ho osedlať. Kefy aj žbilká pred uprataním dobre očistite. Nezabudnite, že po jazdení musíte koňa ešte raz vyčistiť.
POZOR!
Vyškrabávanie kopýt
Postavte sa po strane vedľa koňa a zíďte mu rukou pomaly po prednej alebo zadnej nohe dole. Uchopte sponkový kĺb, ťahajte ho hore a povedzte: "Nohu!" Keď kôň nereaguje, môžete sa mu tiež telom oprieť o rameno alebo bok, aby musel presunúť váhu na druhú nohu. Pri zdvíhaní neťahajte koňovi nohu do strany!

ČO JE DOBRÉ VEDIEŤ
Citlivé kone
Mnohé kone sú šteklivé a nemajú radi čistenie. Používajte miesto železného žbilka žbilko z gumy alebo plastu, sú podstatne mäkšie. Musíte byť opatrní hlavne na bruchu koňa mnohí štvornohí kamaráti dávajú zreteľné najavo, že si neprajú, aby ich na týchto miestach niekto čistil...
Čistenie vytvára dôveru.
Čistenie by ste nemali brať ako niečo obťažujúce Naopak je to dobrá príležitosť,
ako si vybudovať úzky vzťah s koňom. Väčšine koňom sa páči, keď ich starostlivo čistíte.
Zároveň tak budete svojho koňa stále lepšie poznávať a skoro budete vedieť, čo má rád
a čo nie. Intenzívna starostlivosť o koňa vytvára a neustále posilňuje dôveru medzi koňom a jazdcom.

Odstraňovanie blata:
1)Začíname vždy končatinami. Koni zdvihneme nohu a smerom od pätky dopredu zbavíme kopyto podstielky alebo bahna. Nezabúdame ani na zárez v podkove.
2)Zaschnuté nečistoty(blato) odstránime najlepšie žbilkom alebo kefou. S kefou pracujeme v priamych líniách, vždy v smere srsti. Žbilko je skôr tvrdšie(hrubšie), a preto ním nečistíme citlivé partie (napr. na bruchu), alebo miesta menej ochlpené.

Použitie kefy
1) Po odstránení hrubých nečistôt môžeme navlhčenou kefou navlečenou na ruke, dokončiť očistu srsti a kože koňa. Začneme na krku. S kefou vykonávame pohyby vždy v smere srsti. Na kefu je treba pritlačiť, aby štetiny prenikli až na kožu koňa. je to súčasne forma nenásilnej masáže.
2) Po dôkladnom očistení krku venujeme pozornosť hrive. Opakovane ju dôkladne prečešeme, pričom prstami rozmotáme prípadné zmotky hrivy.
3) Obdobným spôsobom kefujeme aj ostatné partie tela. Postupujeme vždy od hlavy smerom k chvostu. Pri čištení citlivých miest(napr. vnútorná horná časť končatín alebo krajiny šourku) si radšej pristúpime k zvieraťu bokom a dávame pozor, aby nás kôň nekopol.
4) Ako náhle dokončíme jednu stranu tela, prejdeme pracovať na druhú. Túto očistu prevádzame ohľaduplne, ale energicky.
5) Gumové žbilko použijeme k česaniu tvárových partií. Koňa odviažeme a jednou rukou ho držíme na ohlávke, zatiaľ čo druhou rukou jemne češeme srsť. U kľudných koní je možno dať dole ohlávku a dôkladne vyčistiť aj oblasti pod remeňmi.

Odstraňovanie zmotkov
Prstami pozorne rozpletieme všetky zmotky. Potom chvost dôkladne prečešeme kefou. Dávame pozor, aby sme pri tom zbytočne nevytrhávali chvost. K tomuto účelu sa nehodí príliš mäkké ani tvrdé kefy. Pri kefovaníí držíme jednou rukou chvost. Kefujeme ho krátkymi pohybmi, úsek po úseku. Začíname vždy u koreňa chvostu

Čistenie očí, nozdier a podocasia:
Oči- Huba, ktorú používame musí byť vlhká, ale nie mokrá, aby vytekajúca voda neprenikla koni do očí. Nikdy nevytierame vnútornú stranu viečok. Najväčšiu pozornosť venujeme kútiku oka, ktoré býva najviac znečistené.
Nozdry -Hubou najprv očistíme pysky, potom nozdry a nakoniec aj nos. Dôkladne pri tom otrieme všetky nečistoty.
Podocasie- K tomuto účelu použijeme inú hubu, ktorou šetrne očistíme ritný otvor a celú partiu pod chvostom koňa.

Česanie hrivy:
Česaním urovnáme jednotlivé vlasy. Používame navlhčenú kefu, z ktorej sme odstránili prebytočnú vodu. Očistu zahájime na hrebeni hrivy, a to vždy u korienkov .Jednotlivé vlasy češeme smerom dole.
Úprava chvostu:
Česanie chvostu- Podobne ako hrivu češeme aj chvost koňa. Používame k tomu kefu, ktorú môžeme navlhčiť. Zvýšenú pozornosť venujeme krátkym vlasom, ktoré sa obvykle vlnia. Vyčesaný chvost opatríme bandážou, aby se znovu neumazal.

Používanie stajňovej utierky:
k lešteniu srsti: Slabo navlhčenú stajňovú utierku stočíme do plochého, mierne zahnutého tvaru. Vytieraním celého tela v smere rastu srsti odstránime poslednú nečistoty a súčasne docielime požadovaného lesku.
ČISTENIE KOPÝT OLEJOM- Týmto spôsobom môžeme ošetriť len dokonale čisté a suché kopytá. A potom je účelné ich ešte pred natrením dôkladne utrieť utierkou. Nikdy nepožívame olej na zašpinené kopytá, pretože nečistotu tým neodstránime, ale len rozmažeme. Olejom natierame celé kopyto smerom od pätky ku korunke. Nanášame len slabú vrstvu oleja a poriadne j rozotrieme. Týmto spôsobom môžeme ošetriť aj nášlapovú časť kopyta, pretože tým na čas obmedzíme nalepovanie blata či podstielky.
ÚDRŽBA KEFY - kefu čistíme kovovým žbilkom. Po štyroch alebo piatich prečesaniach srsti prejdeme kefou po kovových lištách žbilka. Rohom žbilka opakovane ťukneme o zem, aby vypadli nečistoty zachytené medzi lištami.(žbilka sa vyrábajú i z dreva a plastu, kovové však majú najväčšiu trvanlivosť)

Starostlivosť o kone
Denné čistenie koňa je dôležité nielen preto, že kôň vyzerá lepšie, ale tiež pre zdravú kožu, ktorá je nutná k regulácii telesnej teploty. A tiež ako prevencia proti parazitom, ktorí majú radi špinu a prach.
Pomôcky žbilko (kovové, gumové, plastové )masírujeme kožu a odstraňujeme zo srsti najhrubšiu špnu, pri čistení kefou zbavujeme kožu prachu
kefa (tvrdá, mäkká, jemná, hrubá) kefovaním vyčesávame prach a docieľujeme, aby sa srsť leskla.
ryžák - k čisteniu kopýt alebo k čisteniu namiesto hrebeňa a bežnej kefy
huba - 1 hubu na vytrenie očných kútikov a nozdier a druhú na pohlavné orgány a okolí ritného otvoru
hrebeň na hrivu - k česaniu štice a pretrhávanie škrabák na kopytá
olej na kopytá
štetec na kopytný olej
stierka na vodu

hriva +štica - pretrhávame ich špeciálnym hrebienkom
- hriva rastúca v miestach, kde leží nátylník uzdičky, sa väčšinou strihá nakrátko
správna dĺžka: asi na jednu šírku dlane
chvost
- čas od času sa zastrihne spodok, keď je chvost prílišdlhý kopyta
- po uschnutí sa potom stena, chodidlo a rohová strelka nesoleným tukom alebo vazelínou, aby sa zabránilo unikaniu vlhkosti z kopyta a prílišnom vyschnutí kopytného rohu
kontrola kopyta: každých 4 - 6 týždňov

Kúpanie a plavenie koní
- pomáhajú k čistote kože koňa
plavenie
voda: 15° C
- nikdy sa nesmú plaviť hneď po kŕmení alebo silnom prehriatí, mohlo by nastať schvátenie kopýt
- pobyt koní vo vode by mal trvať 5 - 10 minút
- bez postrojov a sedla
- neplavia sa kojace a žrebné kobyly
Strihanie koňa
- ostrihaný kôň by mal mať v chladnom počasí deku, aby sa nenachladil
čiastočný strih = minimálny strih.
- srsť sa odstraňuje len na hrudníku, bruchu, hornej časti nôh, pleciach a stehnách
- nadmerné potenie sa obmedzí a tepelná funkcia srsti zostáva
čabrakový strih
- znižuje tepelnú funkciu srsti
- srsť zostáva na nohách a na chrbte v tvare pokrývky
lovecký strih
- celé telo je ostrihané okrem nôh (chráni tak nohy pred poškrabaním a poranením)
- niekedy sa necháva aj plocha v tvare sedla

KRMENIE:

• Zásady správného krmení

  

  
  
  1. Krmte méně a častěji
  2. Koni chovaném ve stáji poskytněte denně pastvu nebo alespoň výběh
  3. Zajistěte koni dostatečné množství objemného krmiva (např. seno)
  4. Krmte každý den ve stejnou dobu
  5. Přechod na jiný druh krmiva provádějte postupně
  6. Krmte pouze dobrá a čistá krmiva
  7. Nikdy nepoužívejte koně k ježdění ihned po krmení (alespoň 75 min by měl v klidu zažívat)
  8. Vodu podávejte před krmením a zajistěte dostatek čerstvé vody ve stáji i venku
  9. Krmte podle druhu práce s koněm s přihlédnutím k jeho typu, věku, kondici a zdravotnímu stavu, stejně tak jako k ročnímu období a výživné hodnotě pastvy
  10. Nikdy nekrmte koně hned po namáhavé práci, když je "uhřátý"

• oves
  - lehce stravitelný, nezpůsobuje zažívací poruchy
  průměrná dávka: kolem 2.5 - 5 kg denně (záleží na intenzitě využívání koně, jeho velikosti, pohlaví atd.)
  - obsahuje 7% stravitelných bílkovin a 60 škrobových jednotek (100 ovesných jednotek) a značné množství tuku
  - u kojících klisen podporuje tvorbu mléka, u hřebců podněcuje pohlavní pud
  - větší dávky působí na celkový temperament koně
  - čerstvě sklizeným ovsem nekrmíme → až po 8 - 10 týdnech (až se náležitě vypotí)
  - vláknina (10.3%)
  - doporučuje se zkrmovat mačkaný
  - pokud se zkrmuje celý → není vhodný pro hříbata
• ječmen
  - doplňkové krmivo, součást šrotu
  - většinou pro pracovní koně
  - nutno je sešrotovat nebo uvařit
  průměrná dávka: kolem 3.5 kg denně
  - obsahuje 69 škrobových (114 ovesných) jednotek, méně vlákniny (3.9%)
  - nepůsobí příznivě dieteticky jako oves
  - při krmení velkými dávkami nebezpečí zažívacích poruch (koliky)
  - velké dávky způsobují nežádoucí ztučnění koně
  - obsahuje vitamin B
  - může se jím oves z 1/3 nahradit
• žito
  - lze použít při nedostatku ovsa (v malých dávkách 1 - 1.5 kg kus a den) jako částečného doplnění jadrné dávky
  - krmení žitem (zvláště čerstvým) delší dobu způsobuje vážné zažívací poruchy, zvýšení teploty i horečky
  - plemenná zvířata žitem vůbec nekrmíme (poruchy pohlavních orgánů, u klisen potraty, u hřebce utlumení pudu)
  - nebezpečné je námelové žito (obsahuje ergotin)
• kukuřice
  - energeticky vydatné s vysokým obsahem tuku
  - součást šrotu, aby byla stravitelnější
  - obsahuje 82 škrobových (136 ovesných) jednotek a nejmenší obsah těžko stravitelné vlákniny
  - po vysokých dávkách koně tloustnou, jsou méně vytrvalí a mnohdy zlenivějí
  - krmíme-li koně kukuřicí → při práci se potí a jejich temperament se tlumí
  - nízký obsah bílkovin a minerálních látek, obsahuje vitamin A
• proso
  - u nás krmení koní zřídka
  - má přibližně stejnou krmnou hodnotu jako oves
• lněné semeno
  - ovlivňuje trávení
  - podává se sešrotované nebo uvařené - tepelně neupravené je pro koně jedovaté
  - obsahuje 18% stravitelných bílkovin a 113 škrobových (187 ovesných) jednotek
  průměrná dávka: 0.5 - 0.7 kg
  - krmivo určeno pro sportovní koně, těžce pracující a kojící klisny
  - vysoký podíl oleje + projímavé účinky
  - zlepšuje kondici a dává srsti vysoký lesk
• melasa
  - používaný jako pojivo do suchých prašných krmiv
  - do melasy můžeme také zamíchat podávané léky a aplikovat je přímo do tlamy koně
  - obsahuje 49 škrobových (83 ovesných) jednotek, bílkoviny však postrádá
  - hodnotné krmivo pro koně
• pšeničné otruby
  - podávají se zvlhčené s vodou nebo spařené -> suché mohou způsobit koliku (zpomalují střevní pochody)
  - obsahují hrubou vlákninu a podporují trávení (projímavý účinek)
  - obsahují 10% stravitelných bílkovin a 48 škrobových (80 ovesných) jednotek
  - delší krmení způsobuje ochabnutí zažívacích orgánů
  - bohaté na bílkoviny, vitamin B a soli
• žitné otruby
  - obsahují 9.5% stravitelných bílkovin a 45 škrobových (76 ovesných) jednotek
  - nedoporučuje se krmit březí klisny → mohou způsobit obsaženým námelem potraty
• bob krmný
  - obsahuje 19.5% stravitelných bílkovin a 65 škrobových jednotek
  - ve velkých dávkách působí nadýmání a zácpu, proto ho dáváme nejvýše desetinu váhy jadrných krmiv
• krmný hrách
  - lze jím nahradit krmnou dávku ovsa, a to nejvýše do čtvrtiny až do třetiny
  - do krmných dávek se zařazuje v množství 10 - 25%
  - ve velkých dávkách působí nadýmání a zácpu
  - uplatňuje se u sešlých koní, ve špatném tělesném stavu a u koní těžce pracujících
• sója
  - velký obsah bílkovin: 27% i tuku 16%
  - lehce stravitelná a její bílkoviny jsou biologicky velmi hodnotné
  - z ní se připravuje sójové mléko pro hříbata
• Granule
  jsou drobné tabletky sušeného krmiva. Poskytují dostatek minerálů a vitamínů, které často v obilninách a píci chybějí.

  

• seno
  - základní krmivo pro koně
  - po posečení musí ležet 6 - 7 týdnů na půdě
  denní dávka: 5 - 8 kg → v létě se podává méně (jestliže senem pouze přikrmujeme: 1 - 3 kg)
  - normálně obsahuje 14 - 17% vody
  hodnotné trávy: bojínek luční, kostřava lučné, lipnice, pýr obecný, pýr větevnatý, psineček, sveřep bezbranný, žitňák hřebenitý, jetel, vikev, vojtěška
  méně hodnotné trávy: psárka luční, poháňka, tomka vonná, kavyl, smělky a řada jiných trav
  kyselé trávy: nevhodné ke krmení
  - metlice, zblochany, rákos obecný, smilka, ječmenka písečná
• luční seno
  - nejvhodnější pro koně
  - obsahuje 4 - 7% stravitelných bílkovin a 33 - 40 škrobových jednotek (54 - 66 ovesných jednotek), Ca, P, vitamín A (karoteny), B, D a vitamin E
  vitaminy:
  - normální růst a vývin hříbat, pevná kostra, uchovává odolnost proti infekčním chorobám
  - vitamin E podporuje plodnost plemeníků
• sušené luční otavy
  - jemnější oproti senu (menší obsah vlákniny a bohatší živiny)
  - nejsou tak aromatické ani dieteticky působivé jako seno z první seče
• pastvištní seno
  - získané z nevypasených ploch pastvin je obdobné hodnoty jako sušené luční otava
• lesní seno - nesnadno stravitelné, méně chutné a chudé popelovinami
• "koňské" seno
  - pochází ze zamokřených, a tedy kyselých luk, popřípadě pastvišť
  - ostré a kyselé, hrubé, drsné, hůře stravitelné
  - někdy může způsobit zranění sliznice v tlamě koně a zažívací poruchy
  - nevhodné pro hříbata i mladé koně a málo vhodné pro dospělé koně středně těžce a těžce pracující
• jetelové seno
  - větší krmná hodnota než luční seno
  - obsahuje 6.5 - 7.5% stravitelných bílkovin a 36 - 40 škrobových hodnot (60 - 66 ovesných jednotek)
  - bohaté minerálními látkami, zvláště vápníkem (v 1 kg sena je 23 g vápníku a 10 g fosforu)
• vojtěškové seno
  - nejvíce stravitelných bílkovin ze sušené píce (8 - 9.5%) a minerálních látek (vápníku 25 g a fosforu 6.5 g v 1 kg)
  - chudší škrobovými hodnotami než jetelové i luční seno
  - obsahuje jich 28 - 32 (46 - 52 ovesných jednotek)
  - uplatňuje se lépe u dojnic než u koní
• vičencové (ligrusové) seno
  - vhodné pro koně, bylo-li sklizeno v pravý čas tj. z porostů posečených na počátku květu
  - seno z přestárlého porostu je méně hodnotné, neboť vičenec po odkvětu rychle dřevnatí
• sláma
  - malá výživná hodnota
  - dobré trávení
  - k podestýlce se používá žitná a pšeničná sláma
  - zkrmuje se až po "vypocení" za 5 - 6 týdnů po sklizni jako seno
  denní dávka: cca 2 kg
• slámy jařin (ovesném, ječné)
  - jemná stébla, méně vlákniny → stravitelnější
  - větší krmná hodnota: stravitelné bílkoviny 0.5 - 1%, 18 - 19 škrobových jedn. (29 - 31 ovesných jedn.)
• zimá sláma
  - stravitelné bílkoviny 0.2%, 10 škrobových jednotek (16 ovesných jednotek)

  

• slámy luskovin (bobová, hrachová, čočková, pelušková, vikvová)
  - značný obsah bílkovin: 3.3 - 3.8%
  - hůře stravitelné, způsobují zácpu, podléhají snadno zkáze plesnivěním
  - nutno krmit opatrně a v přiměřených dávkách
• vojtěška
  - zdroj výživných látek + minerálií
  - zkrmovat ji můžeme čerstvou nebo usušenou
  - zkrmujeme ji v menším objemu než seno (má vysoký obsah živin)
  optimální množství: 3 - 5 kg na 100 kg živé hmotnosti /den
• siláž
  = konzervovaná, kysele vonící píce (nejhodnotnější píce)
  - čerstvě posečené porosty navážíme do vhodných prostorů a udusáme
  - bývá také ukládána do balíků pokrytých folií z umělé hmoty
  - důležité je skladování - při nedodržení těchto zásad ztrácí kvalitu a může se stát i příčinou zdravotních komplikací u koní
  denní dávka: 10 - 15 kg
• řezanka
  = sláma nařezaná na kousky
  - nezpůsobuje u koní zácpu
  - můžeme ji míchat s koncentrovanými (jadrnými) krmivy
  - má velmi nízkou výživnou hodnotu
• jetel
  - může u koně vyvolat nadmutí → doporučuje se ho zkrmovat se slámou
  - optimální dávka je obdobná jako u vojtěšky
• mrkev
  denní dávka: 3 - 5 kg na 100 kg živé hmotnosti → musíme ji očistit
  - výborné dietetické účinky + příjemná chuť
  - vysoký obsah karotenu: 40 mg na 1 kg → krmné účely pro hříbata, březí a kojící klisny, sportovní a dostihové koně
• krmná sůl
  denní dávka: v létě cca 1 polévková lžíce, v zimě stačí poloviční dávka